Pred 15. storočím väčšina Európanov verila, že peklo je kdesi za horizontom. Podľa ich predstáv bola zem plochá a omýval ju oceán, v ktorom bývali príšery požierajúce lode. A napriek týmto prevažujúcim poverám predsa len v tomto období odchádzali ľudia na neznáme moria. Hnala ich túžba po zlate a v nádeji, že nájdu nové cesty do Indie a k jej koreniam. Uzavreté Stredozemné more brázdili moreplavci už v staroveku, zatiaľ čo Atlantický oceán zostával neznámy. Janovčania a Benátčania, veľkí moreplavci stredoveku, neriskovali vplávať do „oceánu severu “ – ako vtedy nazývali Atlantik. Lenže Vikingovia sa odvážili a už v 10.storočí priplávali k pobrežiu dnešného Grónska a Kanady.
Dodnes sa považuje moment, keď sa 12.októbra 1492 čižma Krištofa Kolumba zaborila do piesku pláže bahamského ostrova Guanahaní, za počiatok novoveku. Iní vedci za počiatok novej éry Starého kontinent považujú vynález kníhtlače Gutenbergom polstoročie predtým. Fakt, že Zem je naozaj guľatá. Vzdelanci tej doby to tušili a potvrdila to neskôr aj autorita pápežskej kúrie. Docent Gurňák v rozhlase STVR pripomenul výpravy nielen Krištofa Kolumba naprieč Atlantikom, ale aj zámorské objavy okolo Afriky.
Mapka: Zámorské objavy v 15.-17. storočí (spracoval doc. Gurňák)
Reláciu dejiny.sk o zámorských objavoch si môžete vypočuť tu: 