Katedra regionálnej geografie a rozvoja regiónov

Dotorandský stupeň - PhD. (dRGG) REGIONÁLNA GEOGRAFIA
Katedra regionálnej geografie a rozvoja regiónov ponúka doktorandské štúdium v odbore Regionálna geografia. Štúdium je štvorročné. Povinnosťou doktoradna je vykonávanie študijnej, pedagogickej a vedeckej činnosti v zmysle podmienok definových Prírodovedeckou fakultou Univerzity Komenského v Bratislave. Interný doktorand počas svojho štúdia poberá doktorandské štipendium. O ďalších podmienkach štúdia sa informujte na stránke Prírodovedeckej fakulty Nižšie uvádzame ponuku tém prác dizertačných

Témy dizertačných prác pre školský rok 2022/2023
Prof. RNDr. Ladislav Tolmáči, PhD. Sociálne média a rozvoj regiónov v špecifickom regióne Teoreticko-metodologické základy výskumu sociálnych médií so špecifickým aspektom zameraným na analýzu rozvoja vybratého regiónu. Identifikácia a interpretácia získaného rozsiahleho spektra virtuálnych ukazovateľov a informácií v danom špecifickom regióne. Prognóza ich možných zmien a stanovenie postupov, ktoré poslúžia na modifikáciu a zvýšenie potenciálu skúmaného územia prostredníctvom sociálnych sietí.
Doc. RNDr. Eva Rajčáková, CSc. Cirkulárna ekonomika ako významný faktor rozvoja regiónov Cirkulárna ekonomika predstavuje modernú súčasť ekonomického systému. Cirkulárna ekonomika je jednou z racionálnych možností a alternatív zabezpečenia životaschopnosti spoločnosti a trvalo udržateľného rozvoja. Naliehavosť rozvoja cirkulárnej ekonomiky si v posledných rokoch uvedomuje nielen vedecká a odborná verejnosť, ale aj inštitúcie, ktorých rozhodnutia sú pre smerovanie ekonomického rastu štátov a regiónov kľúčové. Cieľom dizertačnej práce je na základe názorov autorov domácej a zahraničnej vedeckej a odbornej literatúry a poznania reálnej situácie na príklade Slovenska a jeho regiónov, poukázať na význam cirkulárnej ekonomiky ako faktora udržateľného rozvoja. Kreativita a kreatívne odvetvia v kontexte rozvoja regiónu Trendom posledných rokov je rastúci záujem o kreatívne odvetvia a kreatívny priemysel a využitie ich potenciálu k optimalizácii rozvoja na lokálnej a regionálnej úrovni. Kreatívni aktéri a subjekty sú vnímaní ako "hnací motor" pre rozvoj inovácií, formovanie proinovatívneho prostredia, rastu zamestnanosti, ekonomickej výkonnosti a konkurencieschopnosti regiónov. Cieľom dizertačnej práce je v teoretickej rovine vymedzenie a definícia pojmov a zhodnotenie teoretických východísk problematiky, v aplikačnej rovine analýza a hodnotenie kreatívnych odvetví a kreatívneho priemyslu na Slovensku a v jeho regiónoch. Regionálne disparity na Slovensku a ich vývoj v súlade s novými výzvami európskej regionálnej politiky Významným znakom regionálnej štruktúry každej krajiny sú regionálne disparity, ktoré sú ovplyvnené globálnym vývojom, regionálnymi špecifikami a v súčasnosti aj negatívnymi dôsledkami pandémie Covid19. Zmiernenie regionálnych disparít je jedným z hlavných cieľov regionálnej politiky v kontexte smerovania a nových výziev politiky súdržnosti EÚ. Cieľom dizertačnej práce je analýza regionálnych disparít a zhodnotenie možností implementácie nástrojov regionálnej politiky s dôrazom na politiku súdržnosti EU na príklade SR a jej regiónov. Sociálna inklúzia na Slovensku v kontexte politiky súdržnosti EÚ Integrálnou súčasťou sociálno-ekonomického vývoja, aj vyspelých krajín, je neustále rastúci počet obyvateľov ohrozených sociálnym vylúčením až chudobou. Nie je tomu inak ani na Slovensku, kde je naliehavosť riešenia sociálnej inklúzie, najmä v regiónoch s koncentráciou sociálne ohrozených skupín pomerne vysoká, čo prináša vážne problémy a zároveň nové výzvy pre ďalší rozvoj. Sociálna inklúzia je jednou z vysoko aktuálnych tém politiky súdržnosti EÚ. V regiónoch Slovenska boli doposiaľ implementované viaceré národné a dopytovo-orientované projekty spolufinancované z EŠIF smerované na sociálnu inklúziu. Cieľom dizertačnej práce je v teoretickej rovine vymedzenie a definovanie pojmov, východísk a prístupov identifikácie a hodnotenia sociálnej inklúzie, v aplikačnej rovine analýza vybraných faktorov a prejavov sociálnej inklúzie v regionálnej dimenzii v kontexte jej podpory z verejných zdrojov a nástrojov politiky súdržnosti EÚ na príklade Slovenska a jeho regiónov.
Doc. RNDr. Daniel Gurňák, PhD. Historickogeografické aspekty vývoja a špecifík osídlenia vrchárskych lazov v Hriňovej od predindustriálnej do postindustriálnej éry Téma práce je zameraná na výskum vzniku a vývoja rozptýleného osídlenia v extrémnych polohách katastra Hriňovej tzv. vrchárskych lazov. Výskum v rámci práce sa sústredí na detailnú analýzu vývoja osídlenia týchto sídiel s využitím dostupných dobových prameňov, ako aj oficiálnych štatistík, či terénneho výskumu a dotazníkové zisťovanie. Cieľom bude nielen identifikovať príčiny osídľovania z hľadiska výškovej členitosti reliéfu extrémnych polôh na príklade vybraných sídelných jednotiek, ale aj porovnávať vývoj a identifikovať interakcie tohto špecifického osídlenia s inými rozptýlenými sídlami v priľahlom regióne v kontexte zmien dobových sociálnych, ekonomických či politických podmienok v procese transformácie predindustriálnej spoločnosti na industriálnu a postindustriálnu. Vo výsledku tak práca podá na báze detailného výskumu obraz vzniku, vývoja a ďalších perspektív vývoja extrémne situovaných sídiel v meniacich sa spoločensko-ekonomických podmienkach.
Doc. RNDr. František Križan, PhD. Prístupy delimitácie nákupných zón využitím priestorových údajov mobilnej siete Delimitácia nákupných zón je tradičnou témou geografických a marketingových prístupov. V súčasnosti sa ponúkajú nové možnosti delimitácie využitím údajov mobilnej siete. V kombinácii s geografickými nástrojmi, akými sú geografické informačné systémy vzniká efektívny spôsob geomarketingového riešenia problému delimitácie nákupných zón. V práci budú využité agregované anonymizované údaje mobilnej siete, pomocou ktorých budú modelované denné toky jednotlivcov v čase a priestore. Approaches of trade areas delineation using mobile location data A traditional topic of geographical and marketing approaches is the delineation of trade areas. One of the new strategies for delineating areas is to use mobile data. Combining geographic tools such as geographic information systems with geomarketing is an effective way to delimit trade areas. Aggregated anonymized mobile phone data will be used to model the daily movements of individuals in space and time. Znižujú nákupné centrá odolnosť nákupných ulíc? Koexistencia maloobchodných formátov v meste S rozvojom nákupných centier v meste prichádza aj zmena v priestorovom usporiadaní maloobchodu v meste. Nákupné centrá sa stali obľúbenými lokalitami nielen nákupu, ale aj trávenia voľného času, stali sa katedrálami spotreby. Nové nákupné centrá majú výrazný vplyv na existujúci maloobchodný systém, a preto k významnej výzve v mestskom plánovaní patrí udržanie rovnováhy na trhu. Presun tokov spotrebiteľov do nákupných centier mal vplyv na maloobchod v centre mesta, v nákupných uliciach. Z výskumu mnohých miest vyplýva, že vznik nákupných centier znižuje životaschopnosť nákupných ulíc. Je tomu tak aj v skúmanom území? Prispôsobili sa nákupné ulice novým trendom a stali sa odolnejšími? Pri výskume budú porovnané profily spotrebiteľov nakupujúci v nákupných centrách a nákupných uliciach pre zhodnotenie ich priestorového správania. Výstupom práce je návrh politiky plánovania maloobchodu pre koexistenciu rôznych maloobchodných formátov v meste. Do shopping centers abate the resilience of shopping streets? Co-existence of retail formats in the city With the development of shopping centers in cities comes a change in retail spatial organization. Nowadays, shopping centers are more than just places to shop, they are also places for leisure activities. They have become a cathedral of consumption. Shopping centers have a significant impact on the existing retail system, making market balance one of the major challenges in urban planning policy. Retail in the city center, on shopping streets, has been affected by the relocation of consumer flows to shopping centers. There is evidence that the development of shopping centers in many cities is reducing the viability of shopping streets. Will this also be the case in the study area? Do shopping streets adapt to new trends and become more resilient? Understanding consumer patterns in shopping centers and shopping streets will facilitate answering research questions regarding their spatial behavior. The output of the work is a proposal for a retail planning policy for the coexistence of different retail formats in the city. Prichádza korona, zatvárame: dosah pandémie na zmenu priestorového usporiadania spoločnosti Od roku 2020 začali do spoločnosti prenikať informácie o nekontrolovanom šírení vírusu SARS-CoV-2 a možnom prepuknutí pandémie v súvislosti s respiračným ochorením COVID-19. Pandémia COVID-19 sa stala témou spoločenských problémov na celom svete, ktorý sa začal meniť. Pandémia ovplyvnila priamo nielen každodenný život jednotlivcov a ich aktivity, ale aj usporiadanie spoločnosti ako celku. Zmenila sa denná mobilita jednotlivcov v čase a priestore a rôzne protipandemické opatrenia mali vplyv na zachovanie alebo zánik mnohých podnikateľských subjektov. K dynamickým zmenám došlo najmä v maloobchode a službách, na ktoré ja zameraná táto práca. Cieľom práce je zhodnotenie vývoja maloobchodu a služieb v čase a priestore. Z časového aspektu ide o komparatívnu analýzu v troch obdobiach pred prepuknutím pandémie COVID-19, počas pandémie a po odznení pandémie. Z priestorového aspektu ide o zhodnotenie na úrovni obcí a identifikáciu víťazov a porazených v priestorovom usporiadaní spoločnosti.
Mgr. Martin Šveda, PhD. Časo-priestorové správanie obyvateľov suburbánnych lokalít v Bratislavskom metropolitnom regióne Procesy suburbanizácie v zázemí hlavného mesta aktuálne predstavujú jednu z najvýznamnejších sociálno-priestorových transformácií na území Slovenska. Bratislavské zázemie, teda priestor dennej dochádzky najvýznamnejšieho ekonomického, politického, správneho a kultúrneho centra SR, sa bezprecedentne mení pod vplyvom intenzifikácie vzťahov s centrálnym mestom, ktorá je výsledkom a faktorom, ktorý ďalej podporuje rastúcu rezidenčnú príťažlivosť tohto regiónu. Do pôvodne vidieckeho a malomestského prostredia sa len za ostatné dve dekády presídlila populácia veľkosti krajského mesta, pričom zatiaľ nie sú signály, že by sa mal existujúci trend priestorovej expanzie mesta v blízkej budúcnosti výrazne spomaliť. Formujúca sa priestorová štruktúra metropolitnej oblasti bude ovplyvňovať životy stoviek tisícov obyvateľov, je preto potrebné porozumieť sociálno-priestorovému správaniu suburbánnych rezidentov. Prostredníctvom tradičných údajových zdrojov (napr. časo-priestorové denníky), ale aj nových perspektívnych údajov (lokalizačné údaje mobilnej siete) je cieľom práce podrobne zmapovať špecifiká časovo-priestorového správania obyvateľov suburbií. Výsledky budú nepochybne dôležité pre hlbšie porozumenie a manažovanie suburbánnych lokalít. Rezidenčná mobilita a rezidenčné preferencie obyvateľov Bratislavského metropolitného regiónu Suburbanizácia predstavuje proces populačného a ekonomického rastu v zázemí mesta, ktorý prebieha pod vplyvom jeho priestorovej expanzie. Tento proces postihol prakticky všetky mestá vyspelého sveta a neobišiel ani Bratislavu. Paradoxne, tento proces nie je v centre pozornosti a nová zástavba rodinných domov v prímestskej zóne je často považovaná len za nezaujímavé satelity s „kobercovou“ výstavbou rovnako vyzerajúcich domov. Je zrejmé, že suburbanizácia nie je len krátkodobým trendom v bývaní, ale že „odstredivá sila“, vytláčajúca obyvateľov mesta do satelitných obcí, je prejavom novej kultúry spotreby a spôsobu života. Témou dizertačnej práce je analýza rezidenčnej mobility a rezidenčných preferencií v najdynamickejšie sa rozvíjajúcom regióne Slovenska – v zázemí Bratislavy. Prostredníctvom tradičných údajových zdrojov (napr. štatistické údaje o populácii), ale aj podrobného mapovania individuálnych životných trajektórií chce práca zachytiť a analyzovať kľúčové aspekty suburbánnych aspirácií. Predmestie alebo dedina? Priestorové konfigurácie suburbánneho priestoru na Slovensku Do tisícok nových rodinných domov v zázemí miest prichádzajú prisťahovalci z rôznych kútov Slovenska a s rôznymi motiváciami, predstavami a nárokmi na každodenný život. Je zrejmé, že tento fenomén nie je iba krátkodobým trendom v bývaní, ale že odstredivá rezidenčná mobilita je prejavom novej kultúry spotreby, separácie a nerovnosti v prostredí definovanom cenami nehnuteľností. Objavujú sa nové sídelné štruktúry, ktoré vytvárajú rezistentnú morfológiu a špecifickú sociálnu štruktúru, formujúce rytmus každodenného života pre generácie suburbánnych rezidentov. Tieto v dlhodobej perspektíve ovplyvnia spôsoby uvažovania o domove, komunite a sfére privátneho a verejného života. Na Slovensku, pre ktoré dlho platila dichotómia mestského a vidieckeho prostredia, sa ako čoraz naliehavejšia objavuje otázka (re)definovania „predmestia“ ako arény života pre stále väčšiu časť populácie. Rozmanité problémy každodennosti v suburbiu sú nepochybne následkom živelnej alebo len slabo regulovanej výstavby, ale súčasne aj chýbajúcej predstavy o priestorových parametroch a sociálnych funkciách novej sídelnej formy. Ak chceme reagovať na tento stav, zmysluplne manažovať predmestské prostredie a cielene ho formovať, potrebujeme najprv porozumieť procesom, ktoré formujú suburbiá na Slovensku. Cieľom práce je detailná analýza priestorových konfigurácií suburbánneho priestoru, ich morfogenéze a dopadom týchto sídelných štruktúr na každodenný život ich obyvateľov. Sekundárnym cieľom je vytvorenie „katalógu“ dobrých riešení, ktoré sa osvedčili v zahraničí a môžu byť inšpiráciou pre rezidenčné projekty aj na Slovensku.
Mgr. Michala Sládeková Madajová, PhD. Metódy merania ekonomického a sociálneho pokroku regiónov: nové výzvy a prístupy Podmienkou efektívnej regionálnej politiky je poznanie úrovne rozvoja jednotlivých regiónov. V súčasnosti existuje viacero prístupov a techník, pomocou ktorých je možné kvantifikovať priestorové nerovnosti. Hoci viaceré z nich zachytávajú rozmanité oblasti a nielen úroveň ekonomického rozvoja regiónov, v mnohých prípadoch sa ukazuje, že nie sú schopné reflektovať sociálne aspekty rozvoja a kvalitu života. Napríklad v regiónoch s dobrým ekonomickým výsledkom a potenciálom môže existovať (a existuje) značný priestor pre zlepšenie iných oblastí života, ako napr. sociálne služby, zdravotná starostlivosť, vzdelávanie, bezpečnosť či životné prostredie. Extrémnym príkladom sú chybné odporúčania, ktoré vedú k vylúčeniu čerpania pomoci. Cieľom práce bude predstaviť, aplikovať a porovnať existujúce a inovatívne prístupy k meraniu ekonomického a sociálneho rozvoja regiónov v slovenských podmienkach. Pozornosť bude venovaná tak ukazovateľom ekonomických (výkonnosť regiónu, štrukturálny potenciál, atraktívnosť), ako aj sociálnych (základné ľudské potreby, blahobyt, príležitosti) a environmentálnych výsledkov, a ich limitom. Ambíciou je hodnotiť viac dimenzií - indikátorov širšieho spektra za účelom získania holistického obrazu o pokroku, na základe ktorého bude možné lepšie nastavovať priority v regionálnom strategickom plánovaní. Sociálna zraniteľnosť voči riziku povodne a jeho vnímanie zo strany verejnosti vo vybraných lokalitách Slovenska Neoddeliteľnou súčasťou integrovaného manažmentu povodňového rizika sú stratégie redukcie zraniteľnosti spoločnosti a zvyšovania jej schopnosti vyrovnať sa s negatívnymi následkami povodní. Kľúčovú úlohu v tomto smere zohráva percepcia a celkové povedomie obyvateľov o riziku povodne (povodňová hrozba) v oblasti, v ktorej žijú. V slovenských podmienkach však nie je týmto základným konceptom (percepcia, povedomie), ako aj hodnoteniu samotnej zraniteľnosti obyvateľov voči riziku povodne, venovaná dostatočná pozornosť. Príčiny sú rôzne od stále prevládajúcej tradície uplatňovania skôr inžinierskeho prístupu v oblasti manažmentu povodňového rizika, až po nedostatok relevantných dát a spôsobov začlenenia rôznych názorov do procesu redukcie povodňového rizika. Cieľom dizertačnej práce je analyzovať rozdiely vo vnímaní povodňovej hrozby medzi rôznymi skupinami obyvateľov, identifikovať základné faktory, ktoré vplývajú na povedomie obyvateľov a ovplyvňujú vnímanie rizika povodne, vyhodnotiť úlohu percepcie povodňového ohrozenia v oblasti zvýšenia schopnosti obyvateľstva vyrovnať sa s negatívnymi dôsledkami povodní a v konečnom dôsledku predstaviť možnosti komplexného hodnotenia zraniteľnosti obyvateľov voči tejto prírodnej hrozbe. Výskum sa bude opierať o podrobnejšie údaje získané prostredníctvom terénneho výskumu (rozhovory, dotazníkový prieskum) vo vybraných lokalitách s potenciálnym výskytom povodňového ohrozenia, ako aj o kognitívne mapovanie priestoru.
Mgr. Daniel Michniak, PhD. Veľké dáta v geografii dopravy vo vybraných regiónoch Slovenska * Informačné a technológie dokážu v súčasnosti získavať veľké množstvo rôznych údajov okrem iného aj o doprave a pohybe obyvateľov v čase a priestore. Cieľom DDP je analýza možnosti využitia veľkých dát v geografii dopravy a aplikácia veľkých dát pri riešení dopravných problémov na príklade vybraných regiónov a lokalít na Slovensku. Vplyv štátnej hranice na rozvoj cestovného ruchu vo vybraných regiónoch * Vplyv štátnej hranice na regióny v jej blízkosti je rôzny v závislosti od charakteru hranice. Charakter hranice môže byť od úplne uzavretej a na druhej strane úplne otvorená. Hranice bývajú bariérou rozvoja ako aj faktorom pozitívne ovplyvňujúcim rozvoj regiónu. V ostatnom období hranice nadobúdajú viacero nových významov, pričom jedným z nich je chápanie hranice ako zdroja potenciálneho rozvoja územia v jej blízkosti. Cieľom DDP je poukázať na vplyv štátnej hranice na rozvoj cestovného ruchu vo vybraných regiónoch.
Mgr. Pavel Šuška, PhD. Urbánny aktivizmus a klimatická kríza * Jedným z rozmerov postsocialistických urbánnych transformácií Bratislavy je vývoj na poli občianskej a politickej angažovanosti, ktorý reaguje a je súčasťou širších sociálno-priestorových vzťahov. Tieto sa realizujú na rôznych mierkových úrovniach – lokálna alebo mestská je len jednou z relevantných, pričom jednotlivé mierky sa rôznym spôsobom prejavujú v pociťovaných problémoch, ich rámcovaní a podobách aktivistickej praxe. Klimatická kríza ako faktor skalárnej reštrukturalizácie prináša potreby nájsť nové spôsoby efektívnej politickej akcie, ktorá odpovedá na globálne problémy, no je ukotvená v miestnych sociálno-politických podmienkach. Cieľom dizertačnej práce je preskúmať aspekty priestorovosti politickej angažovanosti v takýchto podmienkach.
Mgr. Róbert Pazúr, PhD. Hodnotenie ekosystémových služieb a ich implementácia do strategického plánovania a prognózy budúceho vývoja národných parkov a ich zázemia * Cieľom tejto doktorandskej témy je identifikovať súčasné ekosystémové služby národných parkov na Slovensku, vytvoriť scenáre ich možného budúceho vývoja a identifikovať možnosti implementácie ekosystémových služieb do strategického plánovania území. Úspešný kandidát by mal zvládnuť integráciu poznatkov krajinnej ekológie, diaľkového prieskumu Zeme a sociálnych vied s cieľom stanovenia vedecky podložených poznatkov o možnostiach vývoja tohto územia. Úspešný kandidát by mal mať pokročilé znalosti angličtiny.Táto DDP ponúka jedinečné možnosti zapojiť sa do prebiehajúcich projektov. Identifikácia zmien krajiny a ich hybných síl v rôznych mierkach * Zmeny využitia krajiny sú spôsobené hybnými silami pôsobiacimi v rôznych mierkach. Príčinami zmien krajiny mô viaceré faktory pôsobiace vo viacerých mierkach. Zatiaľ čo niektoré príčiny možno identifikovať na miestnej úrovni, iné môžu pôsobiť na regionálnej alebo kontinentálnej úrovni. Okrem toho je zmena využitia krajiny často výsledkom tzv. tele-spojení medzi vzdialenými sociálno-ekologickými systémami. Cieľom tejto doktorandskej témy je identifikovať príčiny zmien využitia krajiny vo vybranom regióne sveta s osobitným zameraním na poľnohospodárstvo. Úspešný kandidát by mal mať pokročilé znalosti angličtiny a záujem o modelovanie zmien využitia krajiny, diaľkový prieskum Zeme a záujem o objavovanie príčin existencie procesov formujúcich využívanie krajiny. Táto DDP ponúka jedinečné možnosti zapojiť sa do prebiehajúcich medzinárodných projektov. Scenáre budúceho využitia krajiny a ekosystémových služieb v Európe * Rovnako ako v minulosti, budúci vývoj krajiny v Európe sa adaptuje súčasným prírodným a spoločenským výzvam (klimatické zmeny, urbanizácia, demografické trendy). Cieľom DDP je vytvoriť scenáre budúceho vývoja krajiny a ekosystémových služieb v Európe. Hlavnými dátovými zdrojmi sú dáta o krajinnej pokrývke, dáta o prírodných pomeroch a výsledky z plánovaných worskhopov. Úspešný kandidát by mal mať pokročilé znalosti angličtiny a záujem o modelovanie zmien využitia krajiny, ekosystémových služieb a záujem o objavovanie príčin existencie procesov formujúcich využívanie krajiny. Táto DDP ponúka jedinečné možnosti zapojiť sa do prebiehajúcich medzinárodných projektov ako aj aplikáciu získaných vedeckých výsledkov v praxi.
RNDr. Anton Michálek, CSc. Vplyv pandémie Covid-19 na socio-ekonomický vývoj regiónov Slovenska * Dopady pandémie na jednotlivé krajiny a regióny boli a sú značne geograficky diferencované. Téma DP je zameraná na priestorovo diferencované dopady a prejavy pandémie v regiónoch Slovenska. Ide o vysoko aktuálnu a originálnu tému zameranú problematiku, ktorá doposiaľ nebola na Slovensku riešená. Zo špecifického zamerania a charakteru skúmanej problematiky je zrejmé, že prinesie principiálne nové poznatky a vytvorí rámec pre ďalší výskum rozdielnych dopadov pandémie v regiónoch. Samotná DP bude orientovaná na výskum najvýznamnejších zmien v regiónoch podmienených alebo súvisiacich s pandémiou. Cieľom bude zachytiť situáciu (vývoj, stav a zmeny) v regiónoch Slovenska z aspektu vybraných sociálno-ekonomických javov a procesov. Parciálnymi vedeckými cieľmi bude kvantifikovať vplyv, dopady a prejavy nákazy na vybrané charakteristiky s dôrazom na ich priestorovú dimenziu a kontext. Na základe kvantifikácia diferencovanej úrovne dopadov nákazy a syntézy parciálnych výsledkov budú identifikované rizikové regióny najviac negatívne postihnuté pandémiou. Výskum a získané výsledky by mali viesť k explanácii a pochopeniu priestorovo i časovo diferencovaných dopadov pandémie na vývoj a zmeny v regiónoch.
* uvedené práce je možné riešiť len v rámci GÚ SAV.

Bakalársky stupeň - Bc. (ZRR) GEOGRAFIA, ROZVOJ REGIÓNOV A EURÓPSKA INTEGRÁCIA
Magisterský stupeň - Mgr. (mZ-RG) REGIONÁLNA GEOGRAFIA, ROZVOJ REGIÓNOV A EURÓPSKA INTEGRÁCIA