Katedra regionálnej geografie, ochrany a plánovania krajiny

Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského
Mlynská dolina B-1, 842 15 Bratislava
tel: +421 (0)2 602 96 437
fax: +421 (0)2 654 29 064
e-mail: krg@fns.uniba.sk
 
História katedry
Katedra regionálnej geografie bola zriadená na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského 1. septembra 1974 ako tretia geografická katedra, po Katedre fyzickej geografie a Katedre ekonomickej geografie, ktoré boli založené už v roku 1952. V čase vzniku bola jedinou katedrou regionálnej geografie v ČSSR.

V období vzniku katedry dominovali v slovenskej geografii, a to tak vo výskume ako i v edukácii, analytické disciplíny, napr. geomorfológia, geografia sídiel, geografia priemyslu a podobne. Došlo k paradoxnej situácii, keď geografia, pôvodne komplexná vedná disciplína prehlbovala svoju diferenciáciu, kým spoločenská prax, ale aj samotná veda potrebovali riešiť problémy, ktoré mali komplexný a syntetický charakter. Práve táto skutočnosť sa stala argumentom pre obhájenie vzniku katedry a tiež bázou na jej edukačné a výskumné zameranie.

Zakladateľom katedry bol prof. O. Bašovský, (vtedy docent), ktorý ako flexibilný a ambiciózny manažér využil svoje schopnosti a možnosti vtedy poskytované univerzitou a fakultou. Pracovný kolektív novej katedry bol vytvorený z členov vtedy už jestvujúcich katedier fyzickej a ekonomickej geografie. Okrem doc. RNDr. Olivera Bašovského, CSc., ho predstavovali prof. RNDr. Michal Lukniš, DrSc., doc. RNDr. Jozef Fraňo, RNDr. Ján Paulov, CSc., RNDr. Elena Povincová, RNDr. Edita Trochová (Hvožďarová) a dve technické pracovníčky: Zuzana Krchová a Jozefína Lukačovičová.

V osobe prof. M. Lukniša získala nonovzniknutá katedra jednu z najvýznamnejších osobností slovenskej geografie. Prof. Lukniš bol dovtedy známy predovšetkým ako fyzický geograf a vynikajúci geomorfológ, no zrejme aj pod vplyvom svojho učiteľa prof. Hromádku mal úzky vzťah k regionálnej geografii. Svedčí o tom aj jeho monografia Jakubiany, ktorú vydal už v roku 1946. Jeho ďalšie diela, najmä Geografia krajiny Jura pri Bratislave a Regionálne členenie SSR z hľadiska jej racionálneho rozvoja sa stali vzorom regionálnogeografických prác pre ďalšie generácie geografov.

prof. RNDr. Michal Lukniš, DrSc.
prof. RNDr. Michal Lukniš, DrSc.

Prof. Lukniš vo svojich syntézach vychádzal z pozície fyzickej geografie a najmä geomorfológie. Naproti tomu východiskovou bázou syntéz doc. O. Bašovského bola humánna geografia, predovšetkým sídelná geografia a geografia obyvateľstva. Teoreticky k snahám o rozvoj syntetickej regionálnej geografie prispieval doc. J. Paulov a po svojom príchode v roku 1978 aj RNDr. V. Lauko. Stretnutie týchto prístupov, ich skĺbenie a dopĺňanie určilo profil katedry a položilo základ vedeckej školy, ktorá výrazne ovplyvnila a dodnes ovplyvňuje vedecké myslenie absolventov Katedry regionálnej geografie.

Ďalší zakladajúci člen katedry doc. Jozef Fraňo sa vo svojej vedecko–pedagogickej činnosti venoval predovšetkým didaktike geografie a geografii zahraničných krajín. Katedra sa takto od začiatku svojho fungovania stala aj strediskom didaktiky a gestorovala pedagogické štúdium geografie. Po príchode RNDr. M. Zaťkovej v roku 1976 a doc. J. Turkotu v roku 1983 vzniklo v roku 1985 aj formálne Oddelenie vyučovania geografie. Toto oddelenie s RNDr. M. Zaťkovou a doc. J. Turkotom prešlo v roku 1986 na novovzniknutú Katedru didaktiky prírodných vied, ktorej prvým vedúcim sa stal doc. J. Turkota.

Potreba riešenia environmentálnych problémov a výchova odborníkov v tejto oblasti sa odzrkadlila v rozšírení zamerania katedry. Popri už uvedených pracovníkoch sa problematike životného prostredia venovali aj postupne prichádzajúci pracovníci: RNDr. Viliam Lauko, doc. RNDr. Lucian Seko, CSc., RNDr. Emília Čierna, CSc. a RNDr. Ivan Veruzáb. Po ich príchode na katedru v r. 1986 sa katedra stala jednou z dvoch katedier Prírodovedeckej fakulty UK, ktoré prevzali funkciu garantov nového študijného odboru – ochrana prírody. V súvislosti s týmito skutočnosťami pracovisko v r. 1986 rozšírilo svoj názov na Katedru regionálnej geografie, ochrany a plánovania krajiny. V rámci organizačných zmien na Prírodovedeckej fakulte UK v roku 1992/1993, týkajúcich sa založenia environmentálnej sekcie, prešli doc. L. Seko a RNDr. E. Čierna na iné katedry v rámci spomínanej sekcie.

Ďalší súčasní pracovníci sú už odchovancami katedry: doc. RNDr. Ladislav Tolmáči, PhD., RNDr. Karol Kasala, PhD., doc. RNDr. Eva Rajčáková, CSc., Mgr. Gabriel Zubriczký, PhD., RNDr. Tibor Blažík, PhD., RNDr. Angelika Švecová, PhD., RNDr. Katarína Danielová, PhD., doc. RNDr. Daniel Gurňák, PhD. RNDr. František Križan, PhD. a mgr. Rastislav Cákoci. V roku 2005 rady pracovníkov katedry rozšíril prof. RNDr. Anton Bezák, DrSc., ktorý prišiel z Geografického ústavu SAV, avšak už od roku 1986 pôsobil ako externý vyučujúci katedry.

Okrem nich na trvalých miestach určitú dobu pracovali: doc. RNDr. Dagmar Kusendová, CSc., Ing. Karol Brnka, CSc., RNDr. Peter Šiška, CSc., RNDr. Edita Boržíková, RNDr. Janina Cachovanová (Starczewska), Ing. František Ďurďovič, RNDr. Ljuben Hagara, RNDr. Milan Kadlec, Peter Drlík, Alžbeta Farkašovská a Mária Ištóková.

Vedúcim katedry bol od jej vzniku do roku 1989 prof. RNDr. Oliver Bašovský, DrSc.. V roku 1989 sa stal vedúcim doc. RNDr. Ján Paulov, CSc. a od roku 1997 vedie katedru prof. RNDr. Viliam Lauko, CSc..

Kvalitnú a aktuálnu výučbu na katedre pomáhajú a pomáhali zabezpečovať aj mnohí externí učitelia. V súčasnosti sú to: prof. RNDr. Ján Oťahel, CSc., prof. RNDr. Vladimír Ira, CSc., prof. RNDr. Mikuláš Huba, CSc., Ing. Vladimír Pečeňa. K významným externým učiteľom v minulosti patrili: prof. RNDr. Ján Drdoš, DrSc., prof. RNDr. Zdenko Mocko, CSc., doc. RNDr. Ema Mišúnová, CSc., doc. Ing. Ján Pašiak, CSc., PhDr. Peter Gajdoš, CSc., RNDr. František Kele, CSc., RNDr. Peter Mariot, CSc., RNDr. Štefan Očovský, CSc., RNDr. Milan Rajčák, CSc., Ing. Dušan Slimák, CSc., RNDr. Ján Urbánek, CSc. a RNDr. Milan Kadlec.

Bývalé sídlo katedry na Vajnorskej ulici
Bývalé sídlo katedry na Vajnorskej ulici

Katedra regionálnej geografie pri svojom vzniku v roku 1974 nemala hneď svoje vlastné priestory. Jej pracovníci spočiatku zotrvali na svojich pôvodných miestach na katedrách fyzickej a ekonomickej geografie, ktoré sa nachádzali na Rajskej ulici. V roku 1979 sa katedra presťahovala do priestorov na Trnavskej ulici, ktoré predtým využívali meteorológovia v súvislosti s dlhoročným pozorovaním na meteorologickej stanici, umiestnenej na streche budovy. Rekonštrukcia bytov, v jednom z ktorých bola katedra umiestnená, si vyžiadala presťahovanie katedry v rámci tej istej budovy – za roh na Vajnorskú ulicu. Od roku 1987 katedra už sídli v priestoroch Prírodovedeckej fakulty UK v Mlynskej doline.

Súčasné sídlo katedry
Súčasné sídlo katedry

Pedagogické zameranie
Katedra zabezpečuje výučbu na všetkých stupňoch vysokoškolského štúdia: bakalárskom, magisterskom a doktorandskom.

Na bakalárskom stupni zabezpečuje výučbu a spolupodieľa sa na výchove študentov jednoodborového štúdia v rámci študijných odborov:
  • geografia, rozvoj regiónov a európska integrácia,
  • geografia a demografia
  • geografia v štátnej správe a samospráve (aj externé štúdium)
  • geografia a geoekológia pre krajinné plánovanie
  • geografia, kartografia a geoinformatika
  • geografia a kartografia

Program Geografia, rozvoj regiónov a európska integrácia katedra garantuje.

Na magisterskom stupni je katedra garantom špecializácie Regionálna geografia, rozvoj regiónov a európska integrácia.

Na doktorandskom stupni katedra garantuje študijný program Regionálna geografia.

V neposlednom rade sa katedra podieľa aj na príprave budúcich učiteľov geografie v rámci dvojodborového štúdia – učiteľského smeru štúdia na odboroch:
  • matematika - geografia
  • biológia - geografia
  • telesná výchova - geografia
  • geografia – informatika

Vedecké zameranie
Vedeckovýskumná činnosť katedry zahŕňa základný, ako aj aplikovaný výskum. V rámci základného výskumu sa pracovníci od počiatku venovali predovšetkým analýze regionálnych systémov, a to na teoreticko-koncepčnej, metodologickej a empirickej úrovni. Okrem toho bola ich pozornosť zameraná aj na filozoficko-metodologické problémy celej geografie, problematiku modelovania, problematiku ochrany a tvorby krajiny, analýzu urbánnych a rurálnych systémov, problematiku regionálneho rozvoja a integračných procesov.

V súčasnosti sa vo vedeckom výskume sa katedra zameriava hlavne na:

  • komplexné štúdium regionálnych štruktúr rôznych dimenzií, na ich analýzu, syntézu a prognózu s dôrazom na racionálne a ekologické využívanie ich potenciálov
  • na problematiku domácich i zahraničných regiónov a globálne trendy vývoja Zeme
  • štúdium otázok teórie regionálnej geografie
  • na rozvoj metód a techník regionálnej a makroregionálnej analýzy a komplexného vyhodnocovania krajiny
  • problematiku politickej geografie a geopolitiky (stabilita hraníc, geopolitický vývoj regiónov)

Svojou výskumnou činnosťou katedra reaguje na súčasné a aktuálne problémy, preto do jej vedeckého profilu patrí aj

  • problematika regionálnej politiky, rozvoja a plánovania Slovenska v súčinnosti a nadväznosti na problematiku európskej integrácie
  • štúdium problematiky cezhraničnej spolupráce
  • štúdium problematiky transformácie postsocialistických krajín, ich regiónov a sídel
  • problematika kultúrnej a lokálnej identity lokalít v dôsledku nadregionálnych trendov
  • štúdium identifikácie regionálnych disparít, ako aj analýzu príčin rozdielneho regionálneho rozvoja s nadväznosťou na návrh riešení na zmiernenie najvypuklejších rozdielov medzi regiónmi
  • problematika marginálnych regiónov, ich postavenie vo vyšších regionálnych štruktúrach a perspektívy ďalšieho vývoja
  • štúdium súčasných urbánnych a rurálnych systémov a ich problémov, súčasných sídelných trendov, predovšetkým suburbanizácie
  • štúdium súčasných migračných trendov obyvateľstva, hlavne zmien v priestorovej štruktúre vnútorných migrácií na Slovensku po roku 2000
  • problematika sociálno-patogénnych javov, hlavne nezamestnanosti obyvateľstva
  • problematika trvalo udržateľného rozvoja
  • štúdium dostupnosti, jej mier a významu pre prax

Katedra v súčasnosti spolupracuje so všetkými geografickými pracoviskami v rámci vysokých škôl a univerzít, ako aj ďalšími inštitúciami v Slovenskej republike a množstvom ďalších v zahraničí. Ide o geografické pracoviská na vysokých školách a univerzitách v Českej republike: v Olomouci, Prahe, Brne, Plzni, Ostrave, Českých Budějoviciach, Liberci v Rakúsku: vo Viedni, Grazi, Klagenfurte, Salzburgu, Innsbrucku; v Nemecku: v Halle – Wittenbergu, Drážďanoch, Tübingene, Regensburgu; dôležitá je spolupráca s Maďarskom (Budapešť, Miskolc, Györ), Poľskom (Varšava), Slovinskom (Maribor), Gréckom (Solún), Holandskom (Groningen), Veľkou Britániou (Londýn), Portugalskom (Porto, Lisabon, Aveiro) ako aj s West Pointom v New Yorku.


Spolupráca s praxou
Doménou aplikovaných výskumov boli od počiatku existencie katedry úlohy týkajúce sa problematiky regionálneho rozvoja Slovenska. Medzi najdôležitejšie patrili:
  • Návrh prognózy rozvoja juhoslovenských okresov (Levice, Veľký Krtíš, Lučenec, Rimavská Sobota) do roku 2010 z aspektu komplexného využitia rezerv územia;
  • Socioekonomická regionalizácia Slovenska I., II.;
  • Regionálna štruktúra SSR vo väzbe na dvojstupňové usporiadanie štátnej správy;
  • Regionálny a urbánny systém Slovenska, stav, premeny, optimalizácia.
  • Revalorizácia urbánneho priestoru Bratislavy
  • Evaluácia potenciálu, optimalizácia funkčnej delimitácie veľkoplošne chránených území Západných Karpát.
  • Regionálna Agenda 21 pre Stredné Pohronie.
  • Porovnanie demokracie a demokratických inštitúcií SR a MR.
  • SUSTRAIN – výskum vplyvu zlepšenia dopravnej infraštruktúry na regionálny rozvoj prihraničných regiónov krajín Európskej únie po odstránení hraničných bariér.
  • Crossing Borders, Models, Initiatives and Projects of Cross-border Cooperation in Adult Education in Europe (Introduction and backround Information about the border Regions (Slovak-Austrain cross border Region))

Členovia katedry ďalej zabezpečujú prednáškové cykly pre prax napr. pre pracovníkov samosprávy a podnikateľský sektor v oblasti regionálneho rozvoja a regionálnej politiky, rozvoja ľudských zdrojov, projektovej činnosti a implementácie štrukturálnych nástrojov EU (dr. Rajčáková), ako aj pedagogických pracovníkov základných a stredných škôl a gymnázií (doc. Tolmáči).

Katedra sa významnou mierou podieľa na zabezpečení Geografickej olympiády pre žiakov základných a stredných škôl (prof. Lauko je predseda Slovenskej komisie GO a člen medzinárodného výboru GO), ostatní členovia katedry pôsobia v jej odborných komisiách.

Katedra regionálnej geografie, ochrany a plánovania krajiny zabezpečila väčšinu učebníc a pracovných zošitov geografie ako aj atlasov pre základné a stredné školy, ktoré sa po roku 1990 ako aj v súčasnosti používajú na všetkých stupňoch škôl Slovenskej republiky. Zároveň sa členovia katedry podieľali na tvorbe mnohých monografií, atlasov a encyklopédií. Medzi najvýznamnejšie patrí 4-zväzkové vlastivedné dielo Slovensko (predovšetkým časť II. Príroda, Encyklopédia Slovenska (kol., 1982) a Malá slovenská encyklopédia (kol., 1993), ako aj Vlastivedný slovník obcí na Slovensku (kol., 1977 – 1978). Významnými z posledného obdobia sú napr. diela Štáty v premenách storočí (Gurňák, D., 2004), Lexikón štátov a území sveta (Tolmáči, L., et al, 2001). Medzi najnovšie patrí napr. Geografia štátov sveta (Zubriczký, G., 2009).

Pracovníci katedry boli zapojení aj do tvorby pôvodných máp dvoch najvýznamnejších atlasov Slovenska, pričom v Atlase SSR(1980) boli vedúcimi tematických skupín prof. M. Lukniš a prof. O. Bašovský a v Atlase krajiny Slovenskej republiky (2002) bol zodpovedným redaktorom 3. kapitoly prof. V. Lauko. Viacerí členovia katedry svojimi odbornými geografickými heslami prispievajú do najväčšieho slovenského encyklopedického diela – Encyklopédie Beliany. Významnými dielami sú aj Ottov historický atlas Slovensko a Ottova encyklopédia Slovensko A –Ž, na ktorých členovia katedry spolupracovali a ktoré majú význam aj pre propagáciu Slovenska v zahraničí.

© 2011 - 2014